Ktorý mulč je najlepší?

Mulčovanie alebo inak povedané, nastielanie pôdy organickým materiálom je jedna z asi najvýznamnejších techník minimalizovania údržby v záhrade. Má hneď 3 výhody v jednom:

1. Udržuje vlahu v pôde.

2. Zabraňuje rastu buriny.

3. Udržuje chladnejšiu teplotu pôdy, čím zlepšuje vsakovanie vody do pôdy a zmenšuje stres pre rastliny z prehrievania pôdy od slnka.

Z počiatku musíte dodávať mulč Vy, neskôr to za Vás spraví príroda. Keď rastliny dorastú, zatienia „burinu“ pod nimi a začnú si vytvárať vlastný mulč z opadaného lístia. V nasledujúcom článku Vám vysvetlíme, aký materiál je najvhodnejší na mulčovanie a čoho sa vyvarovať.

Prečo nepoužívať textílie?

Štandardne sa stretávame v záhradách s použitím netkanej plastovej mulčovacej textílie, najčastejšie čiernej farby. Niektorí ľudia si dokonca bez toho nedokážu záhradu predstaviť a berú to ako úplne prirodzenú súčasť výsadby. Vysvetlíme Vám, prečo je tento spôsob od základu zlý a čím ho nahradiť.

V prvom rade – netkané mulčovacie textílie sú vyrobené z plastu. A nejde ani tak o ekologické hľadisko a to, že sa nedajú zrecyklovať (čo je samozrejme veľká nevýhoda), ale skôr o to, že tvoria bariéru medzi pôdou a vzduchom. Tzn., že živočíchy, ktoré žijú pod zemou, nemajú prístup k opadaným listom a nemôžu ich vtiahnuť do pôdy a rozložiť. Pôda taktiež nedýcha, zastaví sa prístup vzduchu do pôdy a keď takúto textíliu po niekoľkých rokoch odkryjete, často pôda smrdí akoby bola skvasená.

V konečnom dôsledku cez mikrodierky v textílii bez problémov prerastie pýr a na povrchu sa zakorenia plytko koreniace trávy, ktorým takéto podmienky plne vyhovujú.

Plastová textília teda plní účel 2-3 roky na úkor týchto všetkých nevýhod a potom naďalej ostáva v pôde a postupne sa trhá na menšie kúsky, no trvá to večnosť a teda textília prakticky permanentne tvorí bariéru medzi pôdou a vzduchom.

120331748_2051563458341238_5790844603983966654_o.jpg (512×361)

Aj agrotextília (hrubšia tkaná plastová textília) môže mať svoje opodstatnenie v niektorých prípadoch. Napríklad ak sa jedná o výsadbu, kde skutočne nebudete mať čas dopĺňať každého pol roka alebo rok mulčovaciu vrstvu. Je to typ výsadby, kedy rastliny chcete zasadiť a prísť sa o dva roky prekvapiť či niečo prežilo alebo nie. Do tejto hrubšej textílie sa taktiež uchytí burina, no prvé 3-4 roky plní svoj účel. Živočíchy síce nemajú prístup na povrch pôdy ale rastliny rastú i keď nie až v takých luxusných podmienkach. Keď budú rastliny ujaté, tak sa textília odstráni (max do 5 rokov.)

V rámci našej firemnej praxe nahradzujeme textílie papierovou lepenkou alebo tzv. kartónom zakrytým vrstvou slamy. Životnosť kartónu je síce len niekoľko mesiacov, ale je to akurát obdobie, za ktoré stihne vyhynúť väčšina nežiadúcich „burín“ a potom mulčovanie treba opakovať až dovtedy, pokým bude „burina“ prerastať v minimálnej zvládnuteľnej miere alebo pokým priestor nepokryjú želateľné rastliny.

Lepenky+proti+prerastaniu+buriny+%E2%80%93+k%C3%B3pia.jpg (512×203)

Organické mulče a ich rozdelenie

Slama

Najideálnejší materiál na mulčovanie je z našej skúsenosti jednoznačne slama. Okrem samých výhod ako je to, že dodáva do pôdy humus po jej rozklade, ľahko sa s ňou manipuluje, je relatívne ľahko dostupná, dá sa kúpiť vo veľkých okrúhlych baloch a pôdne živočíchy ju doslova milujú. Má jedinú nevýhodu, že do pár mesiacov po položení z nej vyklíčia zvyšky obilnín, z ktorých slama pochádza, avšak dajú sa ľahko vytrhať, lebo zakoreňujú len v slame, nie v pôde. Potom máte istotu, že druhá vlna klíčenia už nebude. Mulčujte v hrúbke aspoň 10 cm po zľahnutí = cca 20 cm pred zľahnutím.

Najčastejšou otázkou od našich klientov je či slamu vietor nerozfúka – odpoveď je jednoduchá – nie nerozfúka, môžete nám veriť. Máme s tým skúsenosti.

Ďalšia častá otázka je či sa v slame neubytujú hlodavce. Je to možné, no nie je to pravidlo. Štandardne si to ani nevšimnete a hlodavce nerobia žiaden problém aj keby sa v slame ubytovali. Resp. jeden malý problém, ktorý môže nastať je, že občas podkopú korene mladých rastlín, čím ju vysunú von a môže tak vyschnúť. Preto by sa kontrola a utláčanie koreňového balu v prípade podkopaných rastlín mala stať Vašou štandardnou súčasťou údržby záhrady. Nie je to však nijak fatálne a skôr je to minimálne percento, treba si na to ale dať pozor. Najmä ak rastlina začne vädnúť a pritom je normálne zalievaná.

Seno

Veľa ľudí sa domnieva, že pojem slama a seno znamená to isté. Avšak seno je pokosený lúčny porast, pričom slama je zvyšok zo žatvy obilnín (len steblá). Seno je taktiež vynikajúci materiál bohatý na živiny, no má jednu nevýhodu, -obsahuje veľké množstvo semien pokosených rastlín a preto sa rýchlo zaburiní. Seno preto odporúčame používať len okolo vysadených rastlín keď pokosíte lúku a následne ho prihrabnete k najbližším rastlinám. Keďže lúka by sa mala kosiť 2-5x ročne, zakaždým sa navrství nová vrstva sena a prekryje sa tak pôvodná už zaburinená vrstva. Do záhrad na mulčovanie drevín a trvaliek seno neodporúčame, resp. nemulčujte ním všade tam, kde sa snažíte udržať čisté záhony bez buriny.

Slama s hnojom

Úplne ideálnou kombináciou na mulčovanie najmä na chudobných pôd na živiny je slama zmiešaná s hnojom. Tá sa dá získať od ľudí, ktorí sa venujú živočíšnej výrobe a majú ju ako odpad z podstielky pre zvieratá. Tento odpad dávajú na kopu, postupne skompostuje, a to je ideálny stav, kedy viete tento ultra výživný mulčovací materiál použiť vo svojej záhrade.

Hnoj

Pokiaľ máte dobrý prístup k hnoju, neváhajte ho taktiež použiť. Aj bez slamy. Musí však byť nejaký čas odležaný, nie úplne čerstvý.

Drevená drvina

Tak ospevovaná drevná štiepka (pozor, nie kôra!) nie je úplne ideálna, nakoľko na rozklad jej celulózy z dreva je potrebný dusík, ktorý si odoberá z pôdy a potom ho je nedostatok pre okolité rastliny. V prípade jej použitia ju odporúčame kombinovať s maštaľným hnojom alebo kompostom, ktorý obsahuje veľké množstvo dusíka, prípadne dusík dodávať formou roztoku z výluhov bohatých na dusík (žihľava, kompost…).

Kôra

Kôra – najbežnejšie dostupný materiál, no nie až tak vhodný pre väčšinu rastlín. Štandardne dostupná kôra sa získava z ihličnatých stromov, ktoré rastú v kyslých podmienkach a teda aj kôra svojím rozkladom okysľuje pôdu a vytvára tak menej vhodné prostredie pre väčšinu rastlín, ktoré obľubujú neutrálne až zásadité pH. My používame kôru len pod trvalky, lebo je relatívne stabilná (borovicová), pomaly sa rozkladá a do dvoch rokov rastliny úplne pokryjú pôdu, takže už žiadne dodatočné mulčovanie nie je potrebné. Nevieme si však predstaviť aplikovať kôru niekoľko rokov po sebe, čo by mohlo vážne viesť k degradácii pôdy.

Kamenné a anorganciké mulče

Kamenné a ostatné anorganické mulče v zásade nijak neovplyvňujú chemické vlastnosti pôdy. Tieto mulče sú vhodné tam, kde nechcete dodávať do pôdy organický materiál, ako sú napríklad suchomilné trvalky, ktoré vyžadujú chudobné stanovištia so suchom pri koreňovom krčku a na tento účel je kamenný mulč úplne vhodný. V drvivej väčšine pod stromy a kríky v zásade nie je vhodný, nakoľko pod dreviny potrebujete dodávať organický materiál a zlepšovať obsah humusu v pôde rozkladom organického materiálu.

Ako často mulč obmieňať?

Dôležité pri mulčovaní (okrem kamenných a anorganických mulčov) je dodržovať odstup od kmeňa stromov (nie kríkov), a to aspoň 10 cm z každej strany kmeňa. Tzn., že mulč by sa nemal dotýkať kmeňa, pretože by to mohlo zapríčiniť jeho hnitie alebo naopak, zakorenenie ušľachtilej časti do pôdy (čo je nežiadúce).

Mulč by sa mal dopĺňať každého pol roka alebo najviac každý jeden rok, až pokým sa rastliny nezapoja. Jedná sa najmä o dreviny. Trvalky sa zapoja relatívne rýchlo.

Ako vidíte, nie je ani zďaleka jedno pre aký materiál na mulčovanie sa rozhodnete. Veríme, že týmto článkom sme Vám pomohli ujasniť si to a hlavne, že obmedzíte používanie netkanej plastovej textílie. Držíme Vám palce v ďalšom kroku pre ekologickú záhradu. Je dôležité, aby sa pod mulčom skrývala kvalitná pôda. A to nie len pri drevinách či trvalkách, ale najmä zelenine. V nasledujúcom článku sa presvedčíte, že ak pred výsadbou každý rok pôdu rýľujete, nerobíte to až tak správne: http://bit.ly/rylovat_ci_nerylovat

Článok pre Vás napísal
Roman Šabík 🙂