Kvetnatá lúka v záhrade

V počte rôznych druhov rastlín na meter štvorcový nemôže nič prekonať kvetnatú lúku. Žiaden trvalkový záhon (kde môžete nasadiť maximálne asi 10 druhov na m²), žiadne kríky (keďže už jeden malý krík zaberie plochu 1,3 × 1,3 m²), a už vôbec nie strom, ktorý zaberie plochu minimálne 3 × 3 m (napr. zakrpatená jabloň). Kvetnatá lúka poskytne cca 40 kusov rôznych druhov rastlín na m² plochy! Môže to pôsobiť neuveriteľne, ale keď sa zameriate na lúku niekde v prírode, skutočne by ste narátali tento počet. V tomto počte sú zarátané aj rôzne trávy, nie len kvetiny.

Zmyslom kvetnatej lúky je teda jej biodiverzita. Mnohé kvety majú schopnosť prilákať len špecifický druh hmyzu. Preto platí, že čím širšia paleta kvetín, tým širšia paleta hmyzu a živočíchov. No a čím širšia paleta hmyzu a živočíchov, tým väčšia stabilita v záhrade. Škodce sa nikdy nepremnožia, keďže lúka priláka ich predátorov a včas ich podchytia. A takto to ide ruka v ruke.

Každý prvok ovplyvňuje ďalšie prvky.

Kvetnatá lúka však nie je pre každú záhradu 🙂 Nie, že by ste nevedeli správne pripraviť pôdu a vysiať ju, no v malých záhradách ju vysievať neodporúčame. Dôvodom je, že kvetnatá lúka má zmysel, keď je na väčšej ploche, a to aspoň 100 m². Vtedy je možné lúčnu plochu kosiť striedavo. To znamená, že najskôr pokosíte prvú polovicu lúky a neskôr, keď táto prvá časť dorastie, pokosíte jej druhú polovicu. Ak by ste mali k dispozícii len malú záhradu, lúka by nemala plný potenciál vyniknúť a pôsobila by veľmi cudzorodo. V takýchto prípadoch voľte preto radšej bylinný trávnik, ktorý taktiež obsahuje množstvo druhov bylín.

Kedy lúku zakladať?

Úplne najvhodnejší termín výsevu kvetinovej lúky je tesne pred zimou, čiže koncom októbra až v novembri. Je to ideálne z toho dôvodu, že semienka využijú zimnú vlahu na to, aby dobre napučali a následne, hneď ako to dovolí počasie, vyštartovali a vyklíčili. Nič sa však nestane, keď vysejete lúku aj na jar. Ak by ste mali napríklad záujem vysiať lúčne kvetiny s obsahom letničiek, tak jar je pre Vás dokonca ideálnym obdobím.

Výsev lúky

Čo sa týka prípravy pôdy, trvalkovú lúku môžeme vysiať aj bez použitia herbicídov. Aký je teda postup? Zorieme, skultivujeme alebo iným spôsobom rozrušíme pôdu, urovnáme ju hrabľami, uvalcujeme, vysejeme, zapracujeme a znova uvalcujeme. Vysiatu lúku netreba polievať, celú vlahu treba ponechať na prírodu. Aj z tohto dôvodu, ako sme už spomenuli vyššie, je lepšie realizovať výsev pred zimou.
V prvom roku po výseve vzchádza len „burina“, ktorá bola predtým v pôde. Lúke trvá až 2 roky, kým sa vyvinie, keďže štandardná lúka obsahuje hlavne trváce rastliny, ktorým trvá nejaký čas, kým sa zakorenia a vyvinú. To znamená, že prvý rok po výseve sa porast pravidelne kosí hneď, ako dosiahne výšku 20 cm. Kosbou ho treba skrátiť na 5 cm. Týmto dosiahnete to, že vysoký porast úplne nezatieni mladé vyvíjajúce sa rastlinky lúčnych rastlín pod nimi. Lúčne rastlinky sa sústreďujú na tvorbu koreňov, aby mohli v druhom roku vyrásť do plnej krásy. V druhom roku nabiehate na štandardný režim kosenia , ktorý je uvedený v ďalšom odseku.

Starostlivosť

O lúku sa teda netreba príliš starať, stačí ju pokosiť 2 až 3-krát ročne. Pokosenú hmotu je ideálne pohrabať a odpratať mimo plochy lúky, no nič sa nestane, ak necháte „pár“ stebiel na mieste, kde padli. Tým len podporíte jej prirodzené presemenenie sa.
Veríme, že pokiaľ to aspoň trochu umožňuje veľkosť Vašej záhrady, nezaváhate a vysejete si svoju lúku. Ulahodíte tak nielen svojim očiam, ale aj množstvu druhov „neviditeľných“ živočíchov, ktoré sa budú tešiť spolu s Vami. 🙂